S Adry naprieč Cestou hrdinov SNP
Adryana minulý mesiac prešla Cestu hrdinov SNP. Je to tak ako psychicky, aj fyzicky, veľmi náročná trasa, ktorá križuje celú Slovenskú Republiku. V tomto rozhovore sme ju vyspovedali. Pýtali sme sa na to ako cesta prebiehala, ako sa počas nej cítila a čo by odporučila ďalším, ktorí sa na túto cestu chystajú. Veríme že, týmto článkom inšpirujeme niekoho z vás na podobné dobrodružstvo.
Tak Adryana, mohla by si sa nám najprv predstaviť a povedať niečo o sebe?
Tak práve som doštudovala strednú školu , konkrétne to bolo gymnázium v Martine. Na vysokú školu by som chcela ísť do zahraničia, samozrejme ak to momentálna covid situácia dovolí. Prijali ma na vysokú školu do Ruska v odbore medicínska biohémia. Momentálne už teda študujem tam, mám online hodiny, avšak uprednostnila by som štúdium priamo v Rusku. Medzi moje záľuby patrí takmer všetko čo je spojené s prírodou od behu v prírode, turistiky, lezenia ale aj cestovanie a spoznávanie nových krajín a kultúr. Vo svojom voľnom čase nepohrdnem dobrou knihou a ani dobrým jedlom.
Je jasné že medzi tvoje záľuby patrí turistika, venuješ sa aj iným športom?
Hoci je šport veľkou súčasťou môjho života žiadnemu sa nevenujem úplne profesionálne. Pre mňa je to len niečo, čo ma baví a viem si pritom vypnúť hlavu. Poslednou dobou ma ale veľmi zaujalo lezenie , predtým som mala obdobia, keď som viac cvičila a tak sa to u mňa nejak strieda. Okrem lezenia ma veľmi zaujal aj trailový beh, tak keď mám chuť, rada si vybehnem. Časom by som chcela z turistiky prejsť na úplne trailový beh, veľmi ma zaujala tá voľnosť: ideš len s malým ruksačikom kde máš vodu a nejaký snack , prebehneš oveľa väčšiu vzdialenosť a to ma neskutočne láka.
Cesta hrdinov SNP, vieš nám bližšie priblížiť čo to vlastne je?
Cesta hrdinov ja najdlhšia turistická magistrála na Slovensku a je dlhá 770 km. Samozrejme človek spraví minimálne 800 km, nakoľko niekedy si treba niečo dokúpiť, prípadne zísť mimo trasu a pod. Trasa začína na Duklianskom priesmyku a konči až na Devíne (dá sa ísť aj naopak) . Je to najdlhšia pešia trasa na Slovensku , ktorú je možné absolvovať. Každý má inú motiváciu ju prejsť , niekto to berie ako výzvzu, niekto chce dokázať niečo iným a niekto to chce len tak skúsiť. Mojou motiváciou bolo spoznať viac Slovensko , hoci som už mala prejdeného naozaj veľa, každý jeden deň som sa ocitla na mieste, na ktorom som ešte nebola. Pre mňa to teda v tomto ohľade bolo niečo nové a krásne. Okrem toho som si uvedomila, že prečo chodiť takéto traily iba v zahraničí keď jeden vcelku dlhý máme aj doma. Jednu motiváciu som nadobudla ale aj počas cesty a to bola tá že môžem… Keďže táto cesta je venovaná partizánom, ktorí bojovali za našu slobodu. Ja som sa teda slobodne mohla vybrať na túto cestu a túlať sa niekoľko dní v prírode. A nie len to, pocit slobody som ešte viac nadobúdala keď som stretla ľudí, ktorí to chodia na etapy niekoľko rokov, pretože im nedajú voľno v práci alebo ľudí , ktorí by ju zo zdravotných dôvodov nikdy neprešli. Úprimne som si teda uvedomovala, aké šťastie a slobodu v tomto smere mám a že to treba využiť.
Ako dlho ti cesta trvala? Bolo to náročné? Čo bolo pre teba na tejto ceste najväčšou výzvou?
Mne trvala 22 dní ale úprimne na začiatku som si myslela že to bude minimálne 25 dní. Od tohto sa odvíja aj odpoveď na druhú otázku, keďže som to išla menej ako som očakávala a niektoré dni som prešla aj 50 km a viac po kopcoch , bolo to o niečo náročnejšie. Ale zastávam názor, že túto cestu si môže človek prispôsobiť podľa seba. Môžete ju ísť aj 30 dní, pomalým tempom, kedy to je fyzicky menej náročné. Ja som nechcela ísť úplne pomaly – ale ani ju vyslovene bežať , takže som si našla zlatý stred a tempo ktoré mi vyhovovalo. Samozrejme bolo to často krát o prekonávaní alebo menších krízach, ale dalo sa to zvládnuť. Najnáročnejšie pre mňa bolo z psychickej stránky počasie , keď pršalo napríklad celý deň , ale človek musel ísť cez to aj napriek tomu (nemusel úpne – ale nikam by sa neposunul) . Takže ísť v daždi ,celý deň s mokrými topánkami ktoré nie vždy vyschli a na druhý deň ste si ich obúvali mokré nebolo zrovna príjemné. Čo bolo taktiež ďaleko za mojou komforntou zónou bolo presúvať sa dve hodiny v noci na iné miesto, pretože v útulni kde som chcela spať bolo extrémne veľa myší , dokonca mi začali jesť aj nejaké jedlo. Na jednej strane adrenalín z myší a na druhej presúvanie sa cez totálnu tmu cez zničený hrebeň Volovských vrchov, ale po tejto skúsenosti sa už asi nebojím tmy vôbec 😀 .
Stretla si sa s komplikáciami? Pokiaľ áno, s akými?
Bolo ich dokonca viac. S niektorými človek na takejto trase ráta ako napríklad otlaky , bolesť chodidiel , bolesť chrbta z ťažkého batohu ale keďže som s nimi rátala nebolo to pre mňa až taký problém. Čo ma prekvapilo, bolo, že niekedy v strede sa mi začala preťažovať šľacha , pravdepodobne preto, že som kopce išla príliš rýchlo, do toho tá záťaž a aj 10 hodinové chodenie denne. Parťák s Trnavy, s ktorým sme sa spojili, bohužiaľ kvôli tomuto problému nemohol cestu dokončiť. Ja som sa snažila čo najviac spraviť preto, aby sa šľacha zregenerovala. Každý večer otužovanie danej oblasti, cbd pred spaním , vitamíny a krémy na regeneráciu a bolesť. Našťastie to všetko zabralo a mohla som dôjsť do cieľa bez vážnych zranení. Čo sa týka iných komplikácií, uprimne nemôžem sa sťažovať , pomáhalo mi dosť ľudí. Keď mi došlo jedlo , české turistky ma vybavili raňajkami, keď sme nemali vodu ochotní ľudia nám ju nabrali u seba doma. Okrem toho ma môj priateľ chodil podporovať každý víkend a vždy keď som niečo potrebovala, doniesol mi to. Nemyslím si, že by som to bez takéhoto supportu dala za taký čas, ale keďže mi ľudia pomáhali a zakaždým boli ochotní, snažila som sa ísť najlepšie ako viem a dotiahnuť to do konca.
Ako prebiehala tvoja príprava na túto cestu?
Úprimne si myslím, že sa úplne nedá na túto cestu pripraviť. Predsa len, nedá sa porovnať pár hodinová turistika s tým keď chodíte pár týždňov. Okrem toho máte na sebe ťažký batoh, takže jediný tréning je samotná SNP. Avšak skúšala som pred SNP aby som bola v kondícií aj challenge 100 000 krovok za deň, a tam som si otestovala silnú vôľu a vyše 14 hodinové kráčanie. Avšak myslím si, že príprava je možno celkovo čo robíte počas života. Ako veľmi ste ochotný zájsť za komfortnú zónu a čo je pre vás už priveľa.
Ako si sa cítila keď si sa dostala na koniec?
Neviem či sa to dá konkrétne opísať. Myslela som si, že budem plakať, nakoľko som počas cesty viac krát plakala, keď som si to všetko uvedomila, avšak nestalo sa tak. Bolo to silné, taká zmes, nebola som si istá či mám byť šťastná, že to už skončilo, alebo smutná. Naozaj samé kontrasty, ktoré mi nedovolili sa prikloniť ani k jednej strane. Ale keď si to teraz tak uvedomím, určite mi chýba ten každodenný kontakt s prírodou.
A čo teraz ďalej? Plánuješ podniknúť niečo podobne?
Určite áno, nebrala som Cestu SNP ako svôj cieľ. Každý rok by som chcela prejsť nejakú diaľkovú trasu- takéto je teda moje predsavzatie, ktoré som si dala v 18 rokoch po prejdení Tour De Mount Blanc. Aká konkrétne trasa to bude, ešte neviem, ale v hlave mám pár nápadov, zatiaľ ma najviac zaujal Peak of Balkans trail, ale uvidíme podľa situácie. Určite väčší fanušici poznajú aj Pacific Crest Trail (PCT), ktorý je priznám sa môj sen, ale myslím si, že musím ešte na túto trasu trochu dozrieť a vychytať pár vecí.
Adryana, ďakujeme ti za tvoj čas a za tento rozhovor. Veríme že čoskoro nám prerozprávaš niektoré z tvojich ďalších dobrodružstiev a inšpiruješ niekoho kto sa vydá podobnou cestou!
Adryana podstúpila výkon, ktorý je naozaj hodný obdivu. Zvládnuť takúto vzdialenosť v tak krátkom čase sa nepodarí každému. Chce to silnú myseľ a odhodlanie, spojené so skvelou fyzickou kondíciou. Pokiaľ chceš Adryanu sledovať určite si pozri jej instagram @adry.nature (interlink).
Novinky
